Srí Lanka 2011 očami účastníkov, časť druhá
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 24. marec 2015, 14:45
- Napísal: Super User
- Prečítané: 1869x
Fotoexpedícia Srí Lanka 2011.
Druhý ročník fotosafari v tejto krásnej krajine v juhovýchodnej Ázii. Na to, aby som sa prihlásil, som veľa času nemal. Jeden deň, aj to necelý. A to som bol vtedy fotografovať kozorožce v talianskych Alpách. Tak som sa prihlásil. Pochybnosti sa začali ozývať až neskôr. Dobre som urobil, že idem na Cejlón znovu? Veď som tam bol pred rokom, uvidím niečo nové? S kým vlastne pôjdem? Nemal som ísť niekam, kde som ešte nebol?
Ale pochybnosti sa rozplynuli už počas prvých dvoch dní. S Jurajom sa poznáme už dlhšie, vedel som, že si spolu budeme dobre vychádzať, a že sa na jeho workshope znovu niečo naučím. Tak aj bolo, majstrovstvo fotografovania vo voľnej prírode rozdával plnými priehrštiami. Kto chcel, naučil sa a dozvedel sa, čo potreboval. Aj keď v prírode, trópoch a pralesoch fotografujem už roky, od Juraja je stále čo sa naučiť. Spomeniem iba maličkosť - blesk. Okrídlená veta "bez dobrého blesku do pralesa nelez" sa znovu potvrdila. Doteraz sa mi blesk na expedície ťahať nechcelo, ale teraz viem, že bez neho už nepôjdem. Okrem toho sa Juraj znovu prejavil ako výborný kamarát, v prvom rade doprial fotografovať nám, účastníkom workshopu. Až potom prišiel na rad jeho fotoaparát. No a organizácia z jeho strany bola znovu vynikajúco zvládnutá, počas cesty prakticky žiadne organizačné problémy, všetko bolo perfektne pripravené.
Aj ako skupina sme boli celkom dobrá partia. Bolo aj veselo, a keď bolo treba niečo pomôcť, nebol tiež žiadny problém. O tom, že som sa tam cítil veľmi dobre, hovorí aj fakt, že na prácu som si počas celého pobytu ani len nespomenul. Našiel som si ďalších kamarátov a dúfam, že spolu absolvujeme aj nejaké ďalšie výpravy do sveta.
Znovu ma očaril pôvodný dažďový horský prales. Cez deň bolo krásne počasie a v noci typické tropické lejaky. Ráno sa hustá hmla prevaľovala v údolich medzi jednotlivými horskými hrebeňmi. Také množstvo veľkého hmyzu ako teraz som v trópoch dávno nezažil. Chceli sme vidieť aj cejlónske endemity, čo sa nám aj podarilo. Žaboústku soviu sme videli aj miulý rok, ale na tejto expedícii sme ich videli lepšie. Párik vtákov sedel nízko na halúzkach v neprehľadnom pralesnom húští a fotografie sú celkom super. Niekoľko strák cejlónskych nám pózovalo ako modelky a tiež vznikli výborné fotografie. Navzácnejší jašter Srí Lanky lýrohlavec gombíkovonosý sa nám tiež ukázal v plnej paráde, dokonca sme ich v pralese fotografovali dvoch. Fotografie týchto troch cejlónskych endemitov stáli za to aj napriek tomu, že sme pri ich fotografovaní zapadli po kolená do pralesného bahna, že nás doštípali komáre a mnohí z nás si celkom užili neškodné, ale nepríjemné pijavice. Podarilo sa nám vidieť niekoľko hadov, jedovatých aj nejedovatých. Keďže Milan je celkom špecialista na hady, podarilo sa nám s niekoľkými aj manipulovať. A to už bol iný adrenalín a iný rozmer, ako pri len takom náhodnom fotografovaní.
Znovu sme navštívili národné parky na juhu krajiny. Krásne spomienky a fotografie mi zostali po pozorovaní slonieho stáda, ktoré niekoľko desiatok metrov od nás prebrodilo jazero a potom aj s malými sloníčatami vyvádzali v plytkej vode a medzi kŕdľami brodivých vtákov. Pri týchto slonoch a sloníčatách rôznych veľkostí sme strávili viac ako hodinu. Neľutujem, boli to krásne zážitky. Mali sme šťastie aj na veľkých orlov. Orol viactvarý úspešne ulovil volavku a kŕmil sa neďaleko nás. Pozorovali sme, ako orliak bielobruchý ulovil veľkú rybu a potom ju nerušene zožral na blízkom strome. Viackrát sme s koisťou pozorovali aj orliaka šedohlavého. Je to výborný lovec a veľkú rybu sporiadal za chvíľku. Také šťastie, ako sme mali na tejto expedícii na veľkých orlov, nebýva vždy. Všetky tieto parky oplývajú neskutočným množstvom vtákov, čo sa týka druhov aj počtu. Fotografovali sme tri druhy v čelárikov a krakľu hnedastú. Znovu vznikli nádherné fotografie týchto vtáčich skvostov. Môžem sa hodiny dívať, ako lovia rybáriky, ako volavky, ibisy a bociany chytajú ryby. Myktéria bielobruchá chytila tak veľkého ostrieža, že ho nedokázala prehltnúť ani po hodine nosenia v zobáku. Ale zobrať si ho od dotierajúcich volaviek nedala.
Na Srí Lanku som išiel aj s tým, že sa možno podarí uvidieť leoparda. Tvorí tu cejlónsky poddruh a je možné vidieť ho aj v ZOO v Bratislave, kde mal tento rok aj máďa. Avšak je to rozdiel fotografovať leoparda v ZOO na lúke posiatej púpavami a vo voľnej prírode v divočine. Nie preto, že by bol až tak nebezpečný, ale preto, že je hodne vzácny a ťažko ho vôbec uvidieť. Ale podarilo sa. Fotografovali sme odrasteného mladého leoparda na neďalekom strome, v hustom poraste. Celý čas pršalo, niekedy silný dažď, inokedy len drobne mrholilo. Boli sme celí premoknutí a do objektívov pršalo. Podmienky na fotografovanie boli ťažké, no aj napriek tomu niektoré snímky leoparda celkom vyšli.
Všetku túto divokú krásu som mohol spoznať nie len vďaka Jurajovi a jeho perfektne zorganizovanej akcii, ale aj vďaka šťastiu na dobrých sprievodcov a v neposlednom rade aj vďaka nášmu hlavnému sprievodcovi a vodičovi nášho expedičného vozidla kamarátovi Dumindovi. Po roku sme sa spolu zvítali ako starí známi. Zdalo sa mi, že z minulej expedície sme ani neodišli, ale pokračujeme v nej ďalej, len v inej zostave. Oživením prírodovedecky zameranej fotoexpedície bola aj návšteva niekoľkých budhistických chrámov na juhu ostrova. Zapôsobili na nás ich obrady, ktoré sme mali možnosť navštíviť a vidieť vo večerných hodinách po tom, čo sme sa vrátili z úspešných fotolovov. Vlhká tropická noc a blízkosť oceánu len umocňovali atmosféru, ktorá na týchto pre nás nezvyčajných obradoch vládla.
Miesta známe z minulej výpravy, to samé ubytovanie, skoro ten samý personál v hotelíku v pralese a v hotelíku v Tissamaharame a tá sama vynikajúca strava. Ale nové zážitky, noví priatelia, nové zaujímavé fotografie, nové zvieratá. Zvieratá fungovali mnohokrát lepšie, ako platení herci. Po tom, čo som na tejto výprave videl a zažil, môžem zodpovedne dať odpoveď na otázku zo začiatku tohto malého zhodnotenia. Urobil som dobre, že som sa na známe miesta na Cejlóne vypravil znovu. S novými kamarátmi máme aj nové ambície zavítať napríklad do Pantanalu v Brazílii, alebo do Kostariky, ale ak bude možnosť pridať sa k ďalšej Jurajovej expedícii, znovu sa na Cejlón rád pozriem.
MUDr. Stanislav Chudý
Po návrate zo Srí Lanky v Trenčíne, 18.12.2011
P.S. marec 2015 : Stanko túto cestu so mnou absolvoval vo februári 2015 už piaty krát 
Možno aj to o niečom svedčí 
