WS Srí Lanka 2010 - malé zhodnotenie.
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 24. marec 2015, 12:02
- Napísal: Super User
- Prečítané: 1799x
Tak sme tretí týždeň doma a hlavou sa mi preháňajú spomienky na cestu.
Mal som z toho trochu obavy - vyjde všetko tak ako má? Budú tam tie zvieratá? Priletíme vôbec? Dva dni pred našim odletom napršalo v Colombe 438 mm zrážok - najviac za posledných 35 rokov.
Posledné maily s Dominikom ma však presviedčajú o tom že všetko dobre dopadne a prežijeme perfektných 14 dní.
Nakoniec sa ukázalo že obavy boli zbytočné. Prileteli sme na čas, Duminda nás čakal na letisku ako obvykle a zvieratá poslušne čakali tam kde mali.
Stretli a nafotili sme impozantné množstvo zvieracích druhov, z toho zvlášť plazy sa vyskytovali v tomto ročnom období mimoriadne hojne a tak sme mali možnosť fotiť nielen hady ale i endemické jaštery, spomeniem iba mimoriardne vzácneho Lyriocephala alebo Otocryptis wiegmanni v svatobnom šate.
Všetky hotely boli vzorne čisté, strava vynikajúca a mimoriadne dobrý sa ukázal môj nápad s dopravou. Lacný mikrobus pre osem ľudí bol pre nás piatich pohodlný a prietranný a na cesty do národných parkov som pomerne lacno zjednával miestnych znalcov na Land Roveroch.
Koniec obdobia dažďov bol skvelý i na hmyz, motýle boli doslova na každom kroku a to isté platilo i o mojich obľúbených vážkach. Zvlášť v Tisse sme mali neuveriteľné množstvo príležitostí na fotenie hmyzu a to rovno za plotom nášho hotelíka.
Radosť z perfektnej akcie ešte umocňovalo to že Srí Lanka sa z koncom 25 rokov trvajúcej vojny stala ešte krajšou tým že pomaly miznú predtým všadeprítomné "checkpointy" s guľometmi a nervózne sa tváriacimi vojakmi. Skrátka, bola to pohoda.
Bol som preto zvedavý i na názory klientov, ktorými boli dlhoroční cestovatelia a fotografi. Dávam im teraz slovo, možno ich hodnotenie pomôže i Vám rozhodnúť sa a vyraziť na expedíciu Srí Lanka 2011 práve so mnou.
RNDr. Jozef Májsky, hlavný zoológ NP Biele Karpaty, fotograf, publicista a cestovateľ
" ... Inak okrem samotnej cesty som rád, že som sa kadečo naučil o fotení, a to som bol o dosť horší "žiak" než Stano. Ale aj tak ti vďaka a určite ešte čo-to prekonzultujeme a zdokonalím sa.
K samotnej ceste by sa dalo povedať "spokojnosť". Už počas cesty sme konštatovali, že príprava bola takmer dokonalá, takže sme boli v absolútnej pohode a ako damoklov meč nad nami viseli len oblaky, no našťastie viseli na obstojne pevnej niti. Asi máme pri cestách do trópov skutočne šťastie na obstojné počasie. Tie poobedňajšie či nočné dažde patria k trópom a vlastne počasie nám vyšlo na 1-.
Podobne by som ohodnotil aj celú organizáciu, ktorá bola výborná, drobné nezrovnalosti spôsobili objektívne skutočnosti (iný hotel v Tisse - výborný), trochu leniví personál národných parkov a vôbec naturel tunajších ľudí. Ale inak sú fantastickí, neviem či ma očarili viac zvieratá a rastliny alebo tunajší ľudia. Som rád, že si vlastne aj na náš návrh operatívne upravil trochu program, keď sme ku koncu cesty "vypustili" opakovanú plavbu po rieke Madu. Ako sme už debatovali, ja osobne by som privítal minimálne o deň dlhší pobyt v Sinharaji, pretože pralesy mám najradšej, aj keď je tam problematickejšie vidieť viac druhov, než v menej lesnatej, otvorenej krajine (buš, savana a pod.) napríklad v Yale.
Ale samozrejme to záleží od zamerania každého z nás. Inak si ma osobne veľmi milo prekvapil znalosťami o tunajšej faune - v motýľoch si skutočne expert, škoda, že sme nestretli aj viac chrobákov...no a je mojou chybou, že som bol lenivý, takže úlovok troch druhov mreniek v tamojších vodách je dosť málo...možno sa na budúce polepším. Inak by som ti odporučil, aby si ešte k anglickým názvom druhov zaradil aj slovenské, resp. vedecké názvoslovie, niekto si naň potrpí. Do budúcnosti by nebolo zlé venovať viac pozornosti aj flóre - nemyslím len kultúrnym rastlinám...i keď aj tu sa orientuješ obstojne. Možno by sa k milovníkom zvierat pridali aj nejakí botanici. Inak si myslím, že tak doprava, ako aj ubytovanie a strava nám úplne vyhovovali a netreba tu nič podstatnejšie meniť. Keďže sme zvyknutí často aj stanovať, cesta bola pre nás vlastne luxusná a veru sme ani neschudli. Prenajatie džípu by bolo úplne zbytočné. Ten sa výborne osvedčil pri safari v NP, takže sme si vôbec neprekážali pri fotení. Neviem, čo by som povedal na záver. Myslím si, že za daný čas a vynaložené financie išlo o veľmi vydarenú cestu. Hlavne keď ešte zosumarizujeme pozorované, resp. fotené druhy fauny a flóry, budeme ešte spokojnejší, veď sme videli a fotili mnohé vzácne druhy, vrátane endemitov Srí Lanky. Keby bol pobyt o týždeň dlhší, určite by sme si našli viac času aj na kontakt s tunajšími ľuďmi.
Jožo M.
MUDr. Stanislav Chudý, lekár, fotogr af a cestovateľ
Aj keď fotografujem v prírode dlhé roky, už dávno som mal chuť zúčastniť sa nejakého workshopu cestou malej expedície niekam do atraktívnej časti sveta. Avšak všetky dostupné workshopy boli dosť drahé, a preto som sa po trópoch s fotoaparátom túlal na vlastnú päsť. Až som na webe objavil ponuku od Juraja Macka, a to na Srí Lanku, kam som chcel už dlhšiu dobu vyraziť. A cenovo išlo o veľmi zaujímavú ponuku, preto sme sa na fotoexpedíciu aj s kamarátom prihlásili.
Pravdu povediac, od workshopu v trópoch som veľa neočakával, jednak preto, že nefotografujem prvý rok, jednak preto, že som mal obavu, že Juraj na nás nebude mať až toľko času, a jednak preto, že v trópoch som bol už viackrát a nemyslel som si, že by ma tam malo niečo ohľadne fotografovania zaskočiť. Ale moje obavy boli zbytočné. Pri Jurajovi som získal niekoľko nových pohľadov na fotografovanie a aj som sa všeličomu priučil. Keď sme fotografovali spoločný objekt, nikdy sa netlačil dopredu, ale nechal nás, hostí, fotografovať ako prvých. Boli sme vo fotoškole, a preto na rady nebol skúpy, proste, čo sa týka fotografovania, splupracovalo sa mi s ním výborne.
Okrem toho celá expedícia bola solídne a do detailov premyslená a rozpracovaná. Som zvyknutý bývať v pralese vo vlastnom stane a jesť to, čo si v batohu donesiem, ale musím priznať, že bývať v tak vybavených hoteloch a penziónoch či ubytovniach typu lodge s vlastnou posteľou, so stravou dva krát denne, kde sme mohli vstať od raňajok a vedľa jedálne fotografovali rôzne vtáctvo a hmyz, sa mi veľmi zapáčilo.
Nadchol nás jedinečný pobyt v poslednom zbytku pôvodného pralesa horského typu na Srí Lanke, prakticky priamo v srdci Sinharaje. Iste by sa tam dalo stráviť omnoho viac času, ako sme tam pobudli my, ale aj za tie tri dni sme videli nádherné a vzácne veci, o ktorých sme síce doma rozmýšľali, ale neverili sme, že ich uvidíme na vlastné oči, ba čo viac, že ich budeme môcť aj fotografovať. Spomeniem iba vzácnu žaboústku a endemitnú straku Ceylon blue magpie, či niekoľko druhov endemitných jašterov. Taktiež sme mali šťastie vidieť viacero druhov pralesných hadov, jedovatých aj nejedovatých. Keďže ešte neskončilo obdobie dažďov, mali sme šťastie na množstvo motýľov a vážok, na ktoré je Juraj špecialista a pri ktorých sme prevetrali aj makroobjektívy. V ďalších národných parkoch sme videli množstvo vtákov, hlavne v NP Bundala. Zaujalo ma množstvo orlov a iných dravých vtákov, ktoré sme mali možnosť vidieť a fotografovať. Potešilo fotografovať dva druhy ležiakov a tri druhy včelárikov, z toho v NP Yala aj veľmi vzácneho hosťa z Hiamalájí včelárika hnedohlavého. Taktiež je nesmierne zaujímavé fotografovať divé slony z neveľkej vzdialenosti, či pozorovať v prírode munga alebo život v obrovskej kolónii kaloňov.
Samozrejme, dalo by sa diskutovať, čo by sa dalo vylepšiť, vypustiť, alebo naopak pridať do plánu pri ďalšej fotoexpedícii. Avšak to, čo sme videli a zažili teraz, bolo určite super. Mne nezostáva iné, iba poďakovať Jurajovi za výborne odvedenú prácu. Môžem povedať, že neľutujem náklady, ktoré som vynaložil na fotoworkshop a ak sa bude dať, určite sa s Jurajom zúčastním aj ďalších jeho fotoexpedícií.
V Trenčíne, 14. 12. 2010
