Wildlife Photo Adventures

Už počas cesty autom som videl, že som vycestoval s príjemnými ľuďmi a začal som sa o to viac tešiť. Už sa poznám, že ak som sa vždy dopredu na niečo tešil, tak to nedopadlo dobre....preto som mal aj obavy. Ale ako som po návrate domov zhodnotil, ÚPLNE ZBYTOČNÉ. Takže pokračujem....celá cesta až po prílet na letisko do Colomba prebehla bez problémov a s pár milými príhodami. Jednou z nich bolo zoznámenie sa s letuškou spoločnosti Emirates - kdesi v prdelke nad oceánom som stretli príjemnú slovenku, ktorá navyše pochádzala z Dubnice. Aký je ten svet malý... :-)

Po prílete, vyzdvihnutí batožiny a výmene peňazí nás už čakal vysmiaty domáci sprievodca a šofér Duminda. Všetko bolo pripravené, tak sme vyrazili ubytovať sa do jedného hotelíka blízko Colomba a následne hneď omočiť šunky do teplých vĺn oceána. Po krátkom relaxe sme podvečer vyrazili aj s foťákmi do dvoch miestnych korytnačích fariem a začali fotiť, čo prišlo pod ruku.

Večer ubehol rýchlo a po domácej večeri a zaslúženom spánku sme ráno vyrazili na niekoľkohodinovú cestu do dažďového pralesa Sinharaja, kde sme potom strávili niekoľko nasledujúcich dní. Počas nich som pochopil, že s Jurajom nuda nebude. Každý deň mal pre nás prichystaný nejaký program. Čím ďalej, tým viac som sa presviedčal, že som sa nerozhodol pre klasickú oddychovúv a lehniacu dovolenku, ale dovolenku plnú zážitkov a nových informácií.

Ja totálny amatér som začal nasávať informácie o fotení, čo a ako fotiť, aký objektív, aké parametre pri fotení v danom prostredí nastaviť. Uvidel som hlavne, aké náročné je urobiť kvalitnú fotografiu. Nemal som najkvalitnejšiu výbavu, ale ani zďaleka nie najhoršiu....no stále mi nešlo do hlavy, ako dvaja vedľa seba stojaci ľudia a fotiaci ten istý objekt urobia kvalitatívne úplne rozdielnu fotečku. Bolo to proste len v talente, skúsenostiach a v cite fotografa.

A Juraj je Pán fotograf s veľkým "P". Mal som dobrý pocit zo všetkého....z nádhernej prírody, pekného počasia, príjemných a skromných domácich ľudí. Preto som bol zvedavý, či budem mať podobné pocity, keď sa po pár dňoch presunieme bližšie k pobrežiu do mesta Tisa. Nezmenili sa. Opáť nás čakal bohatý program v podobe každodenných výletov do safari parkov a oddychových večerov pri dobrom jedle a domácom pivku Lion.

Spiatočná cesta až na malú príhodu, ktorú Juro na letisku bravúrne vyriešil, sme sa všetci v zdraví a príjemnej únave dostali šťastne domov. Čo môžem na záver napísať? Len zhodnotím, že neľutujem ani zďaleka, že som sa na Srílanku pod Jurovým vedením rozhodol vybrať. Ďakujem Jurajovi za perfektnú prípravu a starostlivosť, a Stanovi, Jožkovi, Dušanovi a Ivanovi za príjemnú spoločnosť.

Ak by sa ma niekto opýtal, či by som na Srílanku ešte niekedy išiel a či by som ju doporučil, odpoviem jednoznačne ÁNO.