Srí Lanka 2014 očami spolucestovateľov I.

DSC 3500 peto

 

Výprava Srílanka marec 2014

Nuž, asi dva roky sledujem Jurajove fotografie a postrehy z jeho fotoexpedícií na Srílanku. Keďže nie som profesionálny, ani vášnivý amatérsky fotograf, dlho som sa rozhodoval, či prijať niektorú z Jurových ponúk na fotoexpedíciu.
Hovoril som si, že čo tam ja amatér budem robiť medzi samými skúsenými a zanietenými fotografmi a ľuďmi, čo podľa vtáčieho spevu v pralese sypú zo seba latinské názvy operencov, alebo podľa krídiel vo vzduchu mená exotických motýľov... Tiež som si hovoril, či radšej neísť na dovolenku s ľuďmi ktorých poznám a nie s neznámymi ľuďmi. Moje rozhodnodovanie nakoniec vyústilo do rozhodnutia "no a čo, idem, skúsim, uvidím"...
 
 
 
Jedného chladného marcového dňa som nasadol aj s piatimi ďalšími členmi výpravy do auta a vyrazili sme na letisko do Prahy. Jediného, koho som poznal, bol Juro. Poznáme sa od gympla a viem, že je to veľký pedant a puntičkár, čo všetci mohli porovnať už v samotnej príprave na dovolenku. Podrobne sme všetci boli informovaní, čo si máme so sebou zobrať, na čo hlavne nezabudnúť, aké očkovania a doklady si vybaviť.
 

Už počas cesty autom som videl, že som vycestoval s príjemnými ľuďmi a začal som sa o to viac tešiť. Už sa poznám, že ak som sa vždy dopredu na niečo tešil, tak to nedopadlo dobre....preto som mal aj obavy. Ale ako som po návrate domov zhodnotil, ÚPLNE ZBYTOČNÉ. Takže pokračujem....celá cesta až po prílet na letisko do Colomba prebehla bez problémov a s pár milými príhodami. Jednou z nich bolo zoznámenie sa s letuškou spoločnosti Emirates - kdesi v prdelke nad oceánom som stretli príjemnú slovenku, ktorá navyše pochádzala z Dubnice. Aký je ten svet malý... :-)

Po prílete, vyzdvihnutí batožiny a výmene peňazí nás už čakal vysmiaty domáci sprievodca a šofér Duminda. Všetko bolo pripravené, tak sme vyrazili ubytovať sa do jedného hotelíka blízko Colomba a následne hneď omočiť šunky do teplých vĺn oceána. Po krátkom relaxe sme podvečer vyrazili aj s foťákmi do dvoch miestnych korytnačích fariem a začali fotiť, čo prišlo pod ruku.

Večer ubehol rýchlo a po domácej večeri a zaslúženom spánku sme ráno vyrazili na niekoľkohodinovú cestu do dažďového pralesa Sinharaja, kde sme potom strávili niekoľko nasledujúcich dní. Počas nich som pochopil, že s Jurajom nuda nebude. Každý deň mal pre nás prichystaný nejaký program. Čím ďalej, tým viac som sa presviedčal, že som sa nerozhodol pre klasickú oddychovúv a lehniacu dovolenku, ale dovolenku plnú zážitkov a nových informácií.

Ja totálny amatér som začal nasávať informácie o fotení, čo a ako fotiť, aký objektív, aké parametre pri fotení v danom prostredí nastaviť. Uvidel som hlavne, aké náročné je urobiť kvalitnú fotografiu. Nemal som najkvalitnejšiu výbavu, ale ani zďaleka nie najhoršiu....no stále mi nešlo do hlavy, ako dvaja vedľa seba stojaci ľudia a fotiaci ten istý objekt urobia kvalitatívne úplne rozdielnu fotečku. Bolo to proste len v talente, skúsenostiach a v cite fotografa.

A Juraj je Pán fotograf s veľkým "P". Mal som dobrý pocit zo všetkého....z nádhernej prírody, pekného počasia, príjemných a skromných domácich ľudí. Preto som bol zvedavý, či budem mať podobné pocity, keď sa po pár dňoch presunieme bližšie k pobrežiu do mesta Tisa. Nezmenili sa. Opáť nás čakal bohatý program v podobe každodenných výletov do safari parkov a oddychových večerov pri dobrom jedle a domácom pivku Lion.

Ani neviem, ako rýchlo tie dva týždne ubehli a my sme sa museli začať baliť na cestu domov. Po predposlednom dni, ktorý sme strávili cestovaním a návštevou rôznych príjemných lokalít a kúpaním sa v oceáne, sme vyrazili na cestu do Colomba, kde sme vykonali nákupy potrebných darčekov.

Spiatočná cesta až na malú príhodu, ktorú Juro na letisku bravúrne vyriešil, sme sa všetci v zdraví a príjemnej únave dostali šťastne domov. Čo môžem na záver napísať? Len zhodnotím, že neľutujem ani zďaleka, že som sa na Srílanku pod Jurovým vedením rozhodol vybrať. Ďakujem Jurajovi za perfektnú prípravu a starostlivosť, a Stanovi, Jožkovi, Dušanovi a Ivanovi za príjemnú spoločnosť.

Ak by sa ma niekto opýtal, či by som na Srílanku ešte niekedy išiel a či by som ju doporučil, odpoviem jednoznačne ÁNO.

 
S pozdravom Peter Monček.

Pár fotiek z akcie od Peťa:

peto1 peto2 peto4 peto3 peto5
 
 
   


© Juraj Macko 2011 Všetky texty a médiá uverejnené na tejto stránke sú výlučným vlastníctvom autora a nie je dovolené ich šíriť, používať a pozmeňovať bez jeho povolenia !